Slovenské národné centrum vodného póla

POHĽADOVÝ BETÓN
V dnešnej dobe má skúsenosti s pohľadovým betónom už viacero architektov, ale v čase zahájenia realizačných prác na stavbe NCVP sme nazbierali len málo informácií od firiem, ktoré robili len jednu stenu alebo vyrábali železobetónové prefabrikáty. Vďaka informáciám z internetu a odbornej literatúry k receptúram betónových zmesí sme navrhli postup pre dosiahnutie konkrétneho typu pohľadového betónu, ktorý sme potom korigovali podľa možností dodávateľa.

Uvádzame niektoré skúsenosti. Ako na obojstranný pohľadový betón, interiér i exteriér?
Obvodové nosné steny sú navrhnuté ako sendvičové konštrukcie zahŕňajúce v strede tepelnú izoláciu (na zváženie je aj použitie parozábrany). Interiérová železobetónová stena je nosná a exteriérová stena je len samonosná a husto sa prepája kotvením s nosnou stenou.
Najmenšia hrúbka železobetónovej steny musí byť 15 cm, hoci staticky vyhovela aj pri oboch povrchoch vystužená železobetónová stena hrúbky 10 cm. V praxi sa ukázalo ako kritické vylievanie betónu pomocou rukávnika do pripraveného debnenia, s výstužou a krytím zostáva v takejto stene na nalievanie medzi výstužou len cca 2,5 cm. Odporúčame ešte väčšiu hrúbku a zvýšené krytie aspoň 3 cm, aby nedochádzalo k presadaniu výstuže na povrch steny. Treba dať pozor na lokálne nedodržanie krytia pri montáži výstuže.
Rozvody vody, kanalizácie a vykurovania je vhodné navrhnúť do podlahy, nie do stien, kde sú náročné opravy v prípade netesností. Pritom treba navrhnúť skladbu podlahy tak, aby sa inštalácie mohli aj krížiť. Umývadlá s podstavcom sú napojené priamo z podlahy, radiátory takisto systémom ventil kompakt z podlahy. Dôležitá je presnosť vývodov. Elektroinštalácia sa zabudováva do steny a je preto potrebné použiť špeciálne armatúry a chráničky do betónu, ktoré sa kotvia do debnenia alebo o výstuž.

Bazén Národného centra vodného póla v Novákoch sa skutočne môže
popýšiť impozantným vzhľadom.

Architekt čo najpresnejšie defi nuje konečný výsledok a to farbu, kaverny, raster debnenia, dovolenú (želanú) mieru nepresnosti jednotlivých platní, raster otvorov pre spojovacie tyče, iné detaily či odtlačky. Je vhodné to defi novať priamo obrázkom inej stavby alebo vizualizáciou. Dôležité je aj ako chceme zapchať výsledné otvory, ktorých na tejto stavbe bolo viac ako 10 000. Všetky je potrebné upchať zátkou a na výber je plastová (lacnejšia) alebo betónová zátka, pre ktorú musí byť určený určitý hlbší kužeľ, inak ich nie je možné osadiť. Pre predstavu, plastová zátka stála cca 2 Sk, betónová cca 10 Sk a atypická kovová pozinkovaná viac ako 27 Sk.
Zvolený dodávateľ betónu by mal byť schopný zabezpečiť stálu kvalitu dovážaného betónu. Bez kontroly vlhkosti kameniva a bez presného váženia jednotlivých zložiek zvolenej receptúry potom dochádza k viditeľnej zmene kvality formou horizontálnych hraníc medzi dvomi dávkami betónu. Betón sme doplnili plastifi kátormi, kužeľ bol cca 75 cm.
Od rastra a iných špecifík požadovaného výzoru závisí aj výber debniaceho systému a veľkosť debniacich stien. Použili sme raster 180 × 90 cm a panel bol zo štyroch modulov, teda 180 × 360 cm. Vychádzalo to aj z konštrukčnej výšky podlaží 3,6 m. Debniace dosky boli vyrábané na presný rozmer rastra a aj poloha dier pre spojovacie tyče debnenia bola defi novaná ako raster 60 × 45 cm. Dodávateľ debnenia zhotovil presný plán použitia tak, aby bolo možné používať dve sady debnení na všetky bežné steny. To znamená, že jedna sada je zaliata betónom a druhá sa montuje niekde inde na stavbe a keď sa zalieva, prvá sada sa oddební. Tak to ide stále dokola. Pred zahájením stavby je potrebné zhotoviť aj presné výkresy (kladačské plány stien, podláh a stropov každej miestnosti) všetkých prvkov osadených v betónových stenách od vypínačov až po rozvádzače či hydranty. Ak budú do stropu vsádzané svetlá, je potrebné poznať ich presnú polohu pred zahájením prác na danom strope. Svietidlá v takomto prípade osádzame do zabetónovanej chráničky.
Postup pri debnení je založený na osadení jednej strany debnenia, na presné miesta sa prichytia na debnenie krabice pre elektroinštaláciu, následne sa osadí armatúra (najlepšie sieťoviny – v prípade, že dôjde k presadaniu, je to aspoň vzhľadnejšie) a k nej sa montujú chráničky pre elektroinštaláciu, prípadne sa osadia aj iné rozvody (napr. stúpačky požiarnej vody a pod.) Potom sa pristaví ešte nie do konečnej polohy druhá strana debnenia, na ktorú sa namontujú potrebné inštalácie a vývody. Priestor sa vyčistí odsatím zbytkov a špiny a stena sa osadí do konečnej podoby, kde sa zapažením ukotví. Takto zhotovené debnenie zaliate betónom sa môže zhutniť s príložnými vibrátormi (nie ponorné – mohlo by dôjsť k poškodeniu presne uchytených inštalácií). Použitie odformovacích olejov je samozrejmosťou. V miestach napojenia stien sa používajú vylamovacie výstuže.
Výslednú stenu je potom potrebné udržiavať čistú, hlavne ostenia otvorov je vhodné zakryť dočasnou drevenou konštrukciou, aby tam nezostávali odtlačky rúk, ako robotníci prechádzajú po stavbe. Náhodné znečistenie napríklad od PUR peny je potrebné vyčistiť okamžite, neskôr ide odstrániť už len brúsením povrchu. Steny je možné dodatočne chrániť pred vplyvom vonkajšieho prostredia alebo pred grafi ti (dvojitý náter).
Pri betonáži stropov dochádza k miestnemu zatekaniu po stenách. Tomuto sa treba čo najviac vyhnúť utesnením debnenia k stenám. Dá sa to však odstrániť umytím stien, pokým je to čerstvé, neskôr sa takéto „sviečky“ odstraňujú veľmi ťažko.
Úplne samostatným problémom sú schodiská z pohľadového betónu. Pokúsili sme sa schodisko zaliať priamo na stavbe a potom sme chceli stupne brúsiť do vzhľadu „terazzo“, ale bol problém to dokázať vybrúsiť aj v miestach, kde je schodisko pri stene. Preto odporúčam schodisko vyrobiť dopredu ako prefabrikát, naliať betón do predtým vystuženej kompletnej formy s nalievacími otvormi. Prípadne zhotoviť čo najpresnejšie debnenie priamo na stavbe. Priľahlé steny k schodisku neodporúčame, takéto steny je lepšie odsadiť a zhotoviť stenu ešte pred osadením prefabrikovaného schodiska.

OTVÁRAVÁ STRECHA
Pri návrhu otváravej strechy bazénovej haly sme vychádzali z realizovaných stavieb v Prahe (tenisová hala rozpon 17 m) a v Paríži Piscine Georges Vallerey od Rogera Tailliberta (časť strechy 6 pohyblivých segmentov). Obidve stavby som navštívil, aby som získal istotu, že to zvládneme aj pri takmer trojnásobnom rozpone 48 m. Hala v Novákoch je zložená z dvoch bočných stien (jedna z nich je stenou administratívneho objektu), z dvoch pevných a zo štyroch pohyblivých segmentov. Pohyb segmentov je ovládaný elektricky priamo z haly.

Úplne vysunutá strecha z polykarbonátu

Ako na otváravú polykarbonátovú strechu:
Najľahšie bolo vybrať opláštenie strechy. Potrebovali sme materiál s čo najväčšou priepustnosťou svetla a s čo najlepšími teplotechnickými vlastnosťami. Vybrali sme 6komorový polykarbonát hrúbky 25 mm s u = 2,0 W/K . m². Počas výstavby výrobca novoval na ešte lepší typ s hrúbkou 16 mm, 6 komôr a u = 1,9 W/K . m². Na halu boli použité platne dĺžky 12 m a šírky 1.050 mm. Kvôli rozptylu slnka na južnej strane na priehľadnom polykarbonáte sme zvolili mliečny polykarbonát, len posledná 12m zóna na severnej strane je z priehľadného typu. Najnáročnejšie rozhodovanie bolo kvôli nosnej konštrukcii haly, ktorá mala byť pôvodne z drevených lepených väzníkov. Alternatívou bola oceľová konštrukcia. Po posúdení ceny, dodacej lehoty, možnosti dovážania čo najväčších segmentov na stavbu, náterov a iných drobností sme dostali dve rovnocenné riešenia. Rozhodli sme sa nakoniec podľa parametru výkyvu konštrukcie počas zaťaženia vetrom, pričom drevo vykazovalo aj 10cm maximálny priehyb. To by už mohlo dôjsť k vzájomnému poškodzovaniu nosníkov. Oceľovú konštrukciu projektovala kancelária pána Repu, ktorý bol od začiatku presvedčený, že to zvládneme, a mal pravdu.
Tretím problémom bolo koľajište a odtok vody zo strechy cez toto koľajište. Podvozky a koľaje navrhol autor, ktorý zhotovuje aj napríklad žeriavové dráhy. Tri kolesá držia na koľaji tvaru II, ktorá je posadená pod úroveň terénu a v betónovom základe pre koľaje sú aj tri kanále pre odtok dažďových vôd do kanalizácie. Dnes už je vyvinutý nový, dokonalejší princíp koľajištia, ktorý si nevyžaduje zakrývanie znížených častí počas letnej sezóny a geometria nosníkov segmentov je presnejšia.
Tesnosť haly je asi najväčšou mágiou tejto konštrukcie, pretože netesnosť spôsobuje vniknutie chladného vzduchu nad bazén, kde sa vodná para zráža na tomto studenom vzduchu a vzniká nežiaduca hmla. Preto je potrebné utesniť viacnásobným spôsobom celý obvod haly, štetinami (ochrana proti vtákom), gumovými tesneniami a upchávkami dier v pohyblivých častiach.
Osvetlenie haly je umiestnené na pevných okrajových segmentoch a je nastavené tak, aby bolo možné vodnopólové stretnutia filmovať televíznou kamerou aj v noci (500 lux 1 m nad hladinou).
Vzduchotechnika haly privádza čerstvý vzduch k tribúnam a vytvára vzduchovú clonu medzi prostredím bazéna a opláštením. Hoci je polykarbonát s úpravou NoDrop, zatiaľ nedošlo ku kondenzácii na opláštení, lebo vzduchová clona ho dostatočne ohrieva. Stavba vyhrala súťaž CE.ZA.AR 2007 v sekcii Občianske a priemyselné objekty.

Autor: Juraj Kiaba, architekt
foto: Ľubo Stacho

Autor

• (red)