Architektura je tvorba, vychádzajúca vždy z komunikácie s investorom

Popište projekt Apollo Business Centrum.
Z architektonického riešenia je areál výrazne rozčlenený vo fasáde, ale aj v pôdorysoch na átrium a susedné administratívne bloky. Átrium je tvorené presklennou halou cez sedem podlaží, oddeľujúcou susedné hmoty sedempodlažných administratívnych blokov. Vo fasáde je výrazné členenie najčitateľnejšie. Časti administratívy majú horizontálne líniové delenie – na pás plnej fasády a pás vysokých okien. V rámci pomeru skla k nepriehľadným pásom vzniká subtílna fasáda s minimálnou hmotou. Parter je vytvorený zasunutím 1. NP a 2. NP do hmoty objektu, čím sa dostali na fasádu nosné stĺpy. Siedme podlažie je zasunuté do hmoty a tým vznikla na 7. NP terasa. Uličné fasády majú jednoduché a čitateľné delenie tvorené líniami. Toto je umocnené použitím materiálov, kombináciou skla a medeného obkladu. Vnútorné fasády oboch blokov sú tiež delené horizontálne na pás plnej fasády a pás vysokých okien. Plná stena vnútroblokov je zo zateplenej omietky.

Uveďte význam, který tato stavba zatím pro váš ateliér má.
Na tejto stavbe sme si v praxi overili hneď niekoľko vecí. Ako prvú by som spomenul zástavbu uceleného bloku mestskej časti v jednotnom výraze, ktorý nebol zo začiatku prijímaný s pochopením. Ale jednoduchým hmotovým predelením výrazovo identických hmôt átriom sa podarilo dosiahnuť výrazný dominantný objekt, ktorý nepôsobí na danom mieste ako solitér, ale zapadol do prostredia. Ďalším významným prvkom objektu je partner, ktorý je integrálnou súčasťou objektu so všetkými doplnkovými funkciami, potrebnými pre fungovanie business centra. Vytvorenie konceptu univerzálnej budovy, kde neboli známi budúci nájomci, a tým bolo potrebné navrhnúť flexibilnú dispozíciu pre osadenie nájomníkov od 100 m² do niekoľko tisíc. Vzhľadom k tomu, že objekt je prenajatý na 100 %, máme overenú funkčnosť. V neposlednom rade by som rád spomenul spoluprácu s developerom, ktorý bol ústretový vo všetkých smeroch, pustil sa, na slovenské pomery, neprebádanou cestou a bol ochotný prijať naše argumenty v prospech stavby.

Kde byly v rámci Apolla aplikovány ocelové konstrukce? Uveďte architektonický přínos aplikace tohoto materiálu v rámci projektu.
Oceľové konštrukcie boli použité hlavne v átriu. Svetlík je tvorený oceľovými nosníkmi s tiahlami v rozpone 22,5 m. Podobne aj čelné steny átria rozmerov cca 20 × 26 m sú tvorené oceľovými stojkami s horizontálnym zavetrením tiahlami. Týmto spôsobom vznikla vizuálne maximálne subtílna konštrukcia, ktorá sa stráca v záplave svetla v tomto priestore.

Pracuje váš ateliér nyní na stavbách, kde je nosným nebo architektonicky dominantním prvkem ocel?
Vzhľadom k tomu, že momentálne máme rozpracované viaceré obchodné a administratívne objekty, kde dominantným nosným prvkom je železobetón, oceľové konštrukcie využívame hlavne ako doplnkové. Používame ich vždy tam, kde potrebujeme mať subtílne konštrukcie – väčšinou pri svetlíkoch a zasklených stenách.

Jakou zásadu jako architekt v praxi prosazujete?
Našou hlavnou zásadou je dodať developerovi produkt, v našom prípade projekt stavby, ktorý spĺňa atribúty funkčnosti a flexibilnosti, v súlade s kvalitným hmotovým
a priestorovým riešením. Objekt sa musí predávať sám.

Jaký máte názor na slovenskou architekturu?
V čem ji obdivujete, kde vidíte slabinu? Slovenská architektúra odzrkadľuje, tak ako všade na svete, stav spoločnosti. Drobní investori sú málokedy schopní prekročiť prah lokálneho myslenia a tak aj výrazové prostriedky stavieb to odzrkadľujú. Na druhej strane tu sú investori, ktorí pochopili, že na stvárnenie objektu je tu architekt a z takejto spolupráce vznikajú pekné a zaujímavé diela.

Jaký máte osobně názor na aplikaci ocelových konstrukcí ve stavebnictví?
Oceľové konštrukcie tvorili a tvoria v našich návrhoch nezanedbateľnú súčasť celku. Nie sú dominantné, sú to skôr doplnkové konštrukcie. Používame ich všade tam, kde si priestor vyžaduje subtílne konštrukcie. Oceľ je preferovaná všade tam, kde si to vyžaduje situácia. Priemyselné a skladové areály sa aj u nás montujú z oceľových konštrukcií – v pomere 50:50. Všetko je to otázka využitia priestorov.
V metropolích západní Evropy je přece jenom ocel vidět daleko více než zde. V rozvinutom zahraničí je už vybudované všetko to, čo sa v našich končinách ešte len buduje. Nie vždy je preferovaná oceľ. Je to otázka funkčných požiadaviek, statiky a v neposlednom rade aj estetického vyznenia diela.

Přibližte vztahy mezi architektem a developerem. Zasahuje developer do architektonického návrhu, použitých materiálů a podobně? Jak intenzivně?
Architektúra je tvorba, vychádzajúca vždy z komunikácie s investorom. Je na situácii, kde každý z komunikujúcich používa aké metódy k dosiahnutiu toho najlepšieho výsledku. Proces tvorby bol v tomto prípade naozaj dlhý, návrhy a názory naše aj investorov dozrievali. V komunikácii s investorom muselo dôjsť k zjednoteniu názorov, keďže v konečnom dôsledku najväčšie bremeno rozhodnutia sa pre tak veľký projekt na Slovensku s neprebádanou a nevyskúšanou koncepciou tohoto typu, akou Apollo jednoznačne je, padalo na jeho plecia. Podarilo sa nám to spoločne a to je myslím aj najlepší dôkaz našej dobrej spolupráce.

V jakých směrech panují největší pře s developery?
Ja by som to nenazýval nezhody. Základom našej práce je hľadanie spoločných záujmov. Ak má developer jasnú predstavu, vyjadrenú v m², kubíkoch a financiách, tak my mu túto jeho predstavu pretavíme v jasný koncept, ktorý samozrejme prechádza vývojom, ale zatiaľ sa nám nestalo, že by výsledkom, konečným výsledkom, bola nespokojnosť developera.

Myslíte si, že developeři naleznou odvahu (finance) na realizace cenově náročnějších projektů, nebo půjdou spíše cestou úspor v části za architektonický návrh?
Úspora v časti za architektonický návrh sa v konečnom dôsledku môže vypomstiť v zvýšených nákladoch stavby. Skúsený developer takúto cestu nikdy nezvolí. Tí neskúsení sú potom konfrontovaní s realitou zvýšených nákladov stavby, alebo vôbec s problémami s jej dofinancovaním alebo prevádzkou. Projekty rastú s vyspelosťou spoločnosti ako takej a developeri iba vypĺňajú požiadavky. Ak sa pozriete do vyspelejších spoločností, najnákladnejšie projekty obvykle financuje štát (Francúzsko, Nemecko).

Jakou zakázku byste nikdy v životě nepřijal, i kdyby byla z finančního hlediska sebelukrativnější?
Takú, ktorá by urážala svoje okolie a o ktorej správnosti nie som presvedčený.

Autor

• Ing. Cieslar Stanislav