„Poslanie projektanta chápeme ako výsadu stáť na strane investora, chrániť ho a priniesť nadštandardnú kvalitu riešení,“

• Foto

Aké bolo pôvodné zadanie investora, nastali koncepčné zmeny v projekte, ako sa na ne pozeráte s odstupom času?
V čase, keď nás kontaktoval investor, disponoval už právoplatným rozhodnutím o umiestnení stavby, spracovanom inou projekčnou kanceláriou. Po jeho analýze sme investorovi ponúkli viacero koncepčných uprav návrhu stavby, ktoré ho natoľko oslovili že v príprave pokračoval ďalej už s nami. Úpravy sa týkali od geometrie a technických riešení cez iný koncept požiarnej ochrany až po optimalizáciu objektovej sústavy vo väzbe na urýchlenie postupu výstavby diela. Tie zásadné sa nám v plnom rozsahu podarilo dotiahnuť až do realizácie, čo investorovi prinieslo pomerne slušnú úsporu. Azda jedine naše ambície v oblasti designu obvodového plášťa a materiálov sa nepodarilo naplniť. Pragmatickou prioritou bola racionalizácia a orientácia na optimálnu funkčnosť.

Stavebný pozemok v rámci areálu letiska je spojený s množstvom obmedzení, ako sa to prejavilo vo vašom projekte prípadne pri realizácii?
Medzi tie objektívne, ktoré bolo nevyhnutne rešpektovať, možno spomenúť polohu pozemku v areáli letiska vo väzbe na ochranné pásmo dráhy 22 a kanalizačný zberač uhlopriečne križujúci parcelu. Špecifikom letiska bolo najmä priestorové ochranne pásmo RWY-22. Vzhľadom na geometriu pozemku, ochranné pásmo limitovalo koncept do takej miery, že bolo nevyhnutné optimalizovať výšku nadvrátového nosníka i vrátového otvoru. Optimalizáciou sa nám podarilo na danej parcele postaviť tri plnohodnotné boxy pre limitné lietadlo B 737-800. Rezerva v odstupe od ochranného pásma je minimálna – v niektorých polohách 50 mm.

Samotná konštrukcia hangáru sa vyznačuje značnou subtílnosťou čitateľnou najmä v interiéri objektu. K jej dosiahnutiu ste museli siahnuť mimo overené tabuľkové hodnoty, čo vás k tomu viedlo? 
Poslanie projektanta chápeme ako výsadu stáť na strane investora, chrániť ho a priniesť nadštandardnú kvalitu riešení. Každá stavba je originál, a preto sa snažíme vziať to do úvahy. Najmä v prípadoch keď unifikované „tabuľkové hodnoty“, zásadne ovplyvňujú významné parametre diela. Snažíme sa ich analyzovať a v prípade potreby využiť legitímne postupy ich optimalizácie. Či už ide o lineárny stratový súčiniteľ, intenzity výmeny vzduchu, alebo hodnoty zaťaženia vetrom. Samozrejme v rámci prípustných parametrov. V tomto prípade sme na základe ustanovení zaťažovacej normy STN EN 1991-1-4/NA/1 Eurokód 1, využili možnosť prispôsobiť unifikované aerodynamické súčinitele skutočne navrhovanej geometrii konštrukcie.

Tu treba spomenúť aj postoj investora ku kvalite a teda aj cene projekčných prác. Na to aby ušetril 5 € spravidla aspoň 1 € musí vedieť vynaložiť na precíznejšie analýzy. No niektorým investorom sa aj to zdá priveľa a potom staviame len „sivý priemer“.

Okrem softwaru ste pri projektovaní využili aj neodskúšané stavebné postupy či materiály. Nenastali počas realizácie s tým spojené komplikácie?
Povedzme skôr, že na Slovensku neobvyklé, ako neodskúšané. V zásade nie. Všetky myšlienky, ktoré považujeme za vhodné totiž zapracovávame do projektov v úzkej spolupráci s reálne dostupným dodávateľom. Tak sa najlepšie preverí ich životaschopnosť, a investor môže prijať rozhodnutie na základe relevantných informácii. A potom sa takéto riešenia stávajú v ďalších projektoch štandardom.

Tak sme napríklad na tejto stavbe využili naše skúsenosti z projektu nového terminálu na Letisku Milana Rastislava Štefánika. Ide o pomerne progresívny spôsob kotvenia železobetónových stĺpov  k základovej doske, resp. k hlavám pilot. Riešenie ktoré investoroviumožnilo 60% redukciu výkopových prác, úsporu času i objemu prefabrikovanej konštrukcie.

Stavba stála 9,6 milióna eur, čo bolo súčasťou tejto pomerne vysokej čiastky?
No na stavbu v objeme 136 000 m³, resp. 7 600 m² je 70 €/m³ pomerne slušný ukazovateľ. Najmä keď zoberieme do úvahy fakt, že vytvára svetlý priestor 50 × 150 metrov bez akejkoľvek podpory. A zároveň je treba si uvedomiť, že samotný „dom“ z toho tvorí len časť – cca 7 milióna €. Významnou položkou sú napríklad okolité spevnené plochy vo výmere viac ako 9 000 m² v investičnom náklade cez 1,3 milióna €, obr. 4.

Aký bol postoj investora a užívateľov počas a po zrealizovaní projektu?
Spolupôsobenie investora patrilo určite medzi tie lepšie, oproti tým, s ktorými sa pri práci stretávame. Dôležitým krokom na strane investora bolo stanovenie zástupcu pre technické otázky, ktorý mal k letisku a systému výstavby v jeho areáli blízko. Vytvoril sa tak team, ktorý bol schopný úlohy operatívne riešiť.

Čo sa tyká postoja k stavbe z pohľadu ochoty investovať do jej vizuálnych kvalít, architektúry respektíve materiálov, tak je treba otvorene povedať že priorita to nebola. Postoj bol vyslovene pragmatický vyprofilovaný a pri stavbe tohto určenia aj pomerne pochopiteľný. Cieľom bola špičková úžitková hodnota a štandardný, finančne veľmi triezvy pohľad na exteriérový vzhľad, stručne povedané „trojgaráž“ pre Boeing. A to sa podarilo pomerne dobre. 

Vlastníkom fotografií je VIP Handling a. s., autorom fotografií na obr. 1, 2 a 4 je Juraj Bartoš.

LITERATURA:
[1] Portfólio technickej dokumentácie stavby, textová časť. PIO Keramoprojekt, a. s. Trenčín, Trenčín, 2011.

An Airport Hangar on Milan Rastislav Štefánik Airport in Bratislava
An object of hangar which is being implemented on Bratislava airport represents the first implemented construction of its kind in Slovakia. A structural system was designed through simulations of boundary states with respect to expected load. As the project accompanying report states, the overall design of the construction had to strictly respect a purpose of the construction, simplicity of structural and material solution, extremely short period for construction during operation of the airport, limited budget, security areas of take-off and landing runways and the area burdened by existing utilities. Thanks to its layout, functionality, elegance and comfort of interior the construction has contributed to development of potential customers´ confidence, goes with a set of airport buildings and has become generally beneficial.

Konštrukčné riešenie
Objekt je navrhnutý a zrealizovaný ako veľkopriestorový halový objekt pôdorysných rozmerov 150 × 50 m. Vnútornými priečkami je variabilne delený na tri prevádzkovo samostatné hangáre. Každý hangár je vybavený vstupnými segmentovými vrátami pre vstup lietadla max. B 737-900, sv. šírky 38,2 m a sv. výšky +13,3 m.

Hangár je zrealizovaný ako halová konštrukcia s ľahkým skladaným obvodovým plášťom. Zvislé nosné kunštrukcie tvoria železobetónové prefabrikované stĺpy a monolitické stužujúce steny. Vodorovná nosná konštrukcia prestrešenia je tvorená oceľovou konštrukciou na rozpon 50 m. V osi A sú tri veľkorozponové otvory pre vstupné vráta sv. šírky viac ako 38 m, preklenuté oceľovým priestorovým priehradovým nosníkom. Strešný plášť tvoria ľahké veľkorozponové panely na rozpon 13,0 m – systém Domico Element. Hmotové riešenie vychádza s kompaktnej hmoty funkčného monobloku, výškovo limitovaného najmä regulatívom ochranných pásiem. Línia strechy zakrivuje priestor strešnej roviny, čím evokuje prúdnicový tvar objektu vychádzajúci z jeho funkcie. Kompaktná hmota, je výškovo členená s čelnej fasády na dva celky. Nárožia a hygienické zázemia s kontaktnou fasádou sýtej farby tvoria základný farebný akcent objektu. Dopĺňajú ho klampiarske výrobky, otváravé časti krídel a aj farebné riešenie časti oceľovej konštrukcie.

Objekt je založený na železobetónových pilótach. Nosná konštrukcia je riešená ako kombinácia prefabrikovaných železobetónových stĺpov so zavetrením a oceľovej konštrukcie strechy. Vysoké stĺpy v rade A a B sú zavetrené želetobetónovými stužujúcimi stenami. Tvoria steny vstavkov. Vstavky sú murované priamo na podlahovú dosku bez nároku na špeciálny základ. Použitý je systém PORFIX vrátane všetkého príslušenstva (preklady, kotvy…). Doplnkovo je vysoko zaťažená časť muriva riešená stĺpikmi s TPP. Obvodový plášť tvorí ľahký skladaný plášť požiarnej odolnosti 30 min. v skladbe: 1. C-kazety šírky 150 mm, hr. 1 mm do výšky +10,0 m (1,25 mm od výšky +10,0 m) na rozpon poľa max. 6,5 m. Vnútorné líce svetlo sivé – cca RAL 9002. 2. Tepelná izolácia – mäkká minerálna vlna hr. 150 mm ochránená difúzne otvorenou fóliou. 3. Trapézový plech 0,63 × 35 mm, Farba – bledo šedá RAL 9002 v kombinácií so svetlo šedou RAL 7035 na nárožiach a nad čelami vstavkov. Vlna na zvislo. Plášť je zrealizovaný ako vetrotesný, odolný voči hnanému dažďu a s minimalizáciou tepelných mostov. Súčasťou opláštenia je aj opláštenie atiky. V častiach stužujúcich železobetónových stien plášť tvorí kontaktný zatepľovací systém na báze minerálnej vlny. Hrúbka izolantu je 120 mm.

Ako krytina je navrhnutá strešná PVC antireflexná fólia. Použitý je systém Domico-Element v skladbe:

• nosné oceľové pozinkované profily,
• oceľové kazety šírky 600 mm RAL cca 9002,
• tepelná minerálna izolácia vo dvoch vrstvách (horní vrstva odolná proti tlaku),
• hydroizolační fólia mechanicky jednostranne kotvená.

Presvetlenie pracovných priestorov je zabezpečené svetlíkmi v smere spádu strešnej roviny.

V priebehu výstavby došlo zo strany investora k požiadavke zmeny stavby pred jej dokončením. Na základe tejto požiadavky bolo rozhodnuté, že posledný hangár z troch uvažovaných sa zrealizuje ako hangár pre účely lakovania lietadiel – lakovňa. Dodávka technológie bola zabezpečená firmou, ktorá bude lietadlá lakovať.

Každý funkčný celok je vybavený:

• administratívno-sociálnym vstavkom,
• veľkorozponovými vstupnými vrátami pre lietadlá, celkovej sv. šírky 38,2 m a svetlej výšky 13,3 m (jeden segment) resp. 8,5 m (dva segmenty),
• technickými miestnosťami ,
• zdravotechnickou inštaláciou (pitná voda z areálového rozvodu, technologická voda zo studne, požiarnou vodou z areálového požiarneho vodovodu, splaškovou kanalizáciou, dažďovou kanalizáciou, odlučovačmi ropných látok pre každý hangár),
• plynovou prípojkou s vnútorným rozvodom plynu,
• vykurovaním s kotolňou pre každý hangár,
• systémom núteného vetrania (VZT),
• elektroinštaláciou,
• výrobou a distribúciou stlačeného vzduchu s vlastnou kompresorovňou,
• bleskozvodom,
• náhradným zdrojom pre funkciu vrát.

Zdroj: ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o.

Autoři

• Ing. arch. Zelik Radovan
• doc. Ing. Chybík Josef CSc.