Most Tianxinzhou s rozpätím 504 metrov má svetový rekord v kategórii zavesených združených mostov
Rubrika: Zajímavosti
Mesto Wu-chan (Wuhan) je hlavným mestom provinicie Chu-pej (Hubei). Má 8,3 mil. obyvateľov. Medzi ním a mestom Čchung-čching (Chongqing) sa buduje na rieke Jang-c‘-ťiang najväčšia priehrada na svete – Priehrada troch roklín.
Tianxinzhou bridge with the span of 504 m – the world‘s record in the category of dual-purpose cable-stayed bridges
Wuhan city is the capital of Hubei province. It has 8.3 mil inhabitants. Between Wuhan and the city of Chongqing on the Yangtze river the world‘s largest dam is being built – the Three Gorges Dam.
Rieka Jang-c‘-ťiang (Yangzi Jiang, Yangtze river, ťiang; jiang znamená rieka) je s dĺžkou 6 300 km po Amazonke a Níle treťou najdlhšou riekou na svete. Takýto názov má až v dolnej časti svojho toku. V jednotlivých oblastiach, ktorými preteká, má rôzne iné mená. Napríklad v oblasti, kde pramení, ju Tibeťania nazývajú Dri Chu – Rieka samice yaka, Číňania ju v tejto oblasti volajú Tongtian He – Rieka pretekajúca cez nebesia, v ďalšej časti je Jinsha Jiang – Rieka zlatého piesku, potom Chang Jiang – Dlhá rieka. Wu-chan je najdôležitejším priemyselným mestom na strednom toku rieky Jang-c‘-ťiang, ktorá spolu s prítokom Chan- -šuej (Han-shui) rozdeľuje mesto Wu-chan na tri časti (obr. 1). Začiatočné písmená názvov častí – Wuchang (sídlia tu vládne inštitúcie a univerzity), Hankou (obchodné centrum) a Hanyang (kultúrne centrum) – dali mestu meno. Je prezývané Mesto-šporák kvôli 50-stupňovým letným horúčavám.
Wu-chan je najväčším čínskym centrom mostárskeho priemyslu pokiaľ ide o navrhovanie, konštrukciu a špeciálne oceľové mostné zariadenia. Sídli tu centrála inštitúcie Railways Ministry‘s Bridge Engineering Bureau, ktorá sa podieľala na viac ako 300 mostoch. Vzťah obyvateľov k mostom sa prejavuje tým, že mnoho novonarodeniatok dostáva meno s -qiao, čo v čínštine znamená most. Vo Wu-chane je sedem mostov a päť ďalších sa buduje. Z toho cez rieku Chan-šuej sú štyri mosty v prevádzke a ďalšie tri vo výstavbe. Cez rieku Jang-c‘-ťiang sú v prevádzke tri mosty: prvým je most postavený v Číne cez túto rieku ako vôbec prvý (r. 1957, oceľový priehradový dvojpodlažný združený, cestno-železničný, dĺžka vrátane prístupových komunikácií 1.680 m), druhým je zavesený most z predpätého betónu (r. 1995, rozpätie hlavného poľa 400 m, dĺžka 4.678 m, vrátane dĺžky hlavného mostného objektu 1 877 m), tretím most Baishazhou (r. 2000, oceľový zavesený, rozpätie hlavného poľa 618 m, dĺžka 3.568 m). V období rokov 1957–1999 v Číne postavili cez Jang-c‘-ťiang 16 mostov, v súčasnosti je ich 54 a do roka 2020 ich má byť viac ako 100.
Obr. 2 - Most Tianxinzhou cez rieku Jang-c‘-ťiang
Vo Wu-chane sa budujú v súčasnosti dva mosty cez Jang-c‘-ťiang: visutý (visiaci) most Yangluo s rozpätím hlavného poľa 1 280 m (dokončenie v r. 2007, je to 10. najnajväčšie rozpätie na svete; presne takú istú dĺžku má rozpätie hlavného poľa známeho amerického mosta Golden Gate v San Francisku) a most Tianxinzhou (zhou znamená ostrov), ktorý sa stane so svojim rozpätím hlavného poľa 504 m svetovým rekordérom v kategórii zavesených združených (cestno- -železničných) mostov. V príspevku uvádzame jeho detaily (dokončenie r. 2008). V súčasnosti vo svete medzi zavesenýmizdruženými mostami vedie most Öresund spájajúci Kodaň (Dánsko) a Malmö (Švédsko) s rozpätím hlavného poľa 490 m, otvorený pre dopravu v r. 2000.
Je to združený dvojpodlažný most (obr. 2, [1], obr. 3, [2]), vzdialený 9,5 km smerom po prúde rieky Jang-c‘-ťiang od zaveseného predpätého mosta. Premostí riečny ostrov Tianxinzhou – odtiaľ pochádza jeho pomenovanie. Hlavným mostným objektom, ktorý preklenie južnú vetvu rieky, je zavesený most s dvomi pylónmi a tromi rovinami lán. Rozpätia jednotlivých polí sú 95 + 196 + 504 + 196 + 196 m. Prístupový mostný objekt tvoria komorové trámy s rozpätiami 15 × 40,7 m. Most má dve mostovkové podlažia. Na hornej mostovke je umiestnená diaľnica so šiestimi jazdnými pruhmi, na dolnej štyri koľaje (osem koľajníc) – dve koľaje sú určené pre nákladnú dopravu prvého stupňa a dve pre špeciálnu dopravu pasažierov s návrhovou rýchlosťou 200 km/h. Pri dynamickom návrhu bola simulovaná návrhová rýchlosť 250 km/h. Ďiaľnica bola navrhnutá na prevádzkovú rýchlosť 80 km/h.
Trám mosta je spriahnutá oceľobetónová konštrukcia, ktorú tvoria tri oceľové priehradové hlavné nosníky. Ide o trojuholníkovú pravouhlú sústavu s priehradou tvaru N. Dĺžka priehrady je 14 m, výška hlavných nosníkov je 15,2 m. Šírka mostovky je 2 × 15 m. Horné podlažie tvorí oceľová ortotropná mostovka a betónová mostovka. Na dolnom podlaží je železničná betónová mostovka. Severnú vetvu rieky preklenie prístupový mostný objekt z komorových trámov 62 × 40,7 m, hlavný mostný objekt, ktorým je spojitý betónový trám s rozpätiami 54,2 + 80 + 80 + 54,2 m a ďalší mostný objekt z komorových nosníkov s rozpätiami 4 × 40,7 m. Dĺžka mosta, na ktorom diaľnica a železnica vedú nad sebou, je 2 842 m. Celková dĺžka diaľničnej prístupovej komunikácie so šiestimi jazdnými pruhmi je 8 043 m, celková dĺžka železničnej prístupovej komunikácie je 60,3 km. So stavbou mosta sa začalo 28. septembra 2004 a má byť dokončený 31. augusta 2008.
Obr. 3 - Most Tianxinzhou. S rozpätím 504 m drží svetový rekord v kategórii zavesených združených mostov.
PYLÓNY
Most má dva betónové pylóny tvaru obráteného Y. Ich výška nad hlavicou pilót je 188,5 m. Tri roviny závesov tvoria paralelné galvanizované drôty 3 × 16 × 7 mm. Základy pylónov tvoria vŕtané pilóty s priemerom 3,4 m. Pod prvým pylónom, v základe č. 2, je 32 pilót a pod druhým pylónom, v základe č. 3, je 40 pilót. Pilóty boli zhotovené novým postupom – nehomogénny konglomerát pozostával z mäkkého i tvrdého materiálu. Dynamický vrták s krútiacim momentom 300 kNm bol vyvinutý staviteľmi mosta a v Číne bol použitý vôbec prvýkrát. Na pylónoch je umiestnený súbor veľkých ťažkotonážnych hydraulických tlmičov.
ZÁKLADY
Hlavicu pilót tvorí dvojstenná oceľová studňa. Oceľová studňa základu č. 3 s rozmermi 70 (dĺžka) × 44 (šírka) × 15,5 m (výška) bola doplavená v celku a následne úspešne osadená na svoje miesto. Je naväčšou v Ázii (obr. 4). Obrázok ukazuje základy pylóna, kde sa použilanová metóda precízneho osadenia s využitím predpätia, potom ako bola oceľová studňa s dvojitou stenou doplavená na svoje miesto. Na obr. 4 vidno aj vŕtanie oceľovej rúry s priemerom 3,6 m, ktorá umožní vybetónovanie pilóty (obr. 5), tvoriacej jej plášť. Plávajúci žeriav s nosnosťou 120 t je nové veľké zariadenie navrhnuté spoločnosťou Zhongtie Bridge Bureau Group Ltd Company.
Celý nezkrácený článek si můžete přečíst v čísle 1/2006.