Vystužovanie stĺpov a stien monolitických železobetónových nosných konštrukcií stavieb

• Foto

Budeme sa podrobne zaoberať vystužovaním železobetónových stĺpov (maximálne množstvo pozdĺžnej výstuže, navrhovanie a konštruovanie strmeňov a stykovanie pozdĺžnej výstuže stĺpov) ako tiež nosných železobetónových stien. Ukážka konkrétnych prípadov vystužovania lokálne veľmi namáhaného miesta železobetónovej steny a vystužovania stĺpov.

KONSTRUKČNÉ ZÁSADY VYSTUŽOVANIA
Pri navrhovaní nosných železobetónových konštrukcií a vedení výstuže po dĺžke prvkov je potrebné dodržiavať konštrukčné zásady vystužovania. Nebudeme sa teraz zaoberať všetkými konštrukčnými zásadami vystužovania, ako sú podrobne uvedené v normových predpisoch. Uvedieme konštrukčné zásady, na ktoré sa niekedy zabúda, aj keď sú veľakrát veľmi dôležité a podstatne ovplyvňujú správny návrh, ako tiež zhotovenie monolitických železobetónových konštrukcií. Umiestnenie a konštruovanie výstuže obecne musí zodpovedať uvažovanému výpočtovému modelu konštrukcie. Prípadne je potrebné niekedy tiež zohľadniť vplyv odchýlok medzi uvažovaným statickým modelom a skutočným vystužením konštrukcie.

VZDIALENOSTI PRÚTOV VÝSTUŽE - MEDZERY MEDZI ROVNOBEŽNÝMI PRÚTMI VÝSTUŽE
Medzery medzi prútmi výstuže musia umožňovať, či už správne uloženie, ako tiež riadne zhutnenie betónovej zmesi a preto je nevyhnutné zabezpečiť aj primeranú súdržnosť výstuže s betónom. Preto vodorovné aj zvislé medzery medzi rovnobežnými prútmi výstuže nesmú byť menšie ako najväčšia z hodnôt:

1,5 Ø_max; 20 mm; d_g + 5 mm

d_g je najväčší priemer zrna kameniva,
Ø_max je max. priemer prúta výstuže.

Tieto hodnoty sú podľa STN EN 1992-1-1/NA. Pri určovaní minimálnych medzier medzi prútmi výstuže sa zohľadňuje tiež veľkosť maximálneho priemeru zrna kameniva, ktorý je potrebné udávať tiež pri označovaní navrhovaného betónu v projektovej dokumentácii. Ďalšie kritérium na určovanie minimálnych medzier medzi prútmi  vodorovnej výstuže (neuvedené v norme), hlavne pri hornom povrchu tyčových prvkov je možnosť dokonalého spracovania ukladaného betónu, t.j. vytvorenia minimálne jednej medzery takej preto, aby sa tam zmestilo vibračné zariadenie.

Pôvodne podľa STN 73 1201 pre minimálne medzery medzi prútmi výstuže boli len dve kritéria, a to:

d_s (odpovedá Ø_max) a 20 mm.

MINIMÁLNE VNÚTORNÉ PRIEMERY ZAKRIVENIA VÝSTUŽE
V miestach zakrivenia prútov výstuže je nevyhnutné dodržiavať hodnotu minimálneho vnútorného priemeru prúta tak, aby nedošlo k vzniku ohybových trhlín vo výstuži, ale tiež k drveniu či rozštiepeniu betónu vo vnútornej strane oblúka zakrivenia prúta výstuže. Minimálny vnútorný priemer zakrivenia prútov výstuže z hľadiska zabránenia vzniku trhlín vo výstuži pri jej ohýbaní je:

pri výstuži s Ø ≤ 16 mm je to hodnota 4 Ø a pri výstuži s Ø > 16 mm je to 7 Ø.

Podľa normy STN EN 1992-1-1 je potrebné splniť túto podmienku. Len v prípade, že by ju nebolo možné dodržať, je nevyhnutné podrobnejšie určiť minimálny priemer zakrivenia z podmienky zabránenia porušenia betónu.

Hodnoty min. vnútorného priemeru zakrivenia prútov výstuže (Ø_min) sú relatívne veľké. Hlavne pre prúty s Ø > 16 , napr. pre Ø = 18 mm je to Ø_min = 7 . 18 = 126 mm. Sú to oveľa väčšie hodnoty ako bolo pôvodne podľa STN 73 1201. Do priemeru Ø = 16 mm sú hodnoty minimálneho vnútorného priemeru zakrivenia prútov výstuže rovnaké ako boli v STN 73 1201.

Upozorňujeme, že práve tieto minimálne priemery zakrivenia výstuže môžu podstatne ovplyvniť rozmiestnenie výstuže v prierezoch v niektorých konštrukčných prvkoch.

ŽELEZOBETÓNOVÉ STĽPY
Stupeň vystuženia pozdĺžnou výstužou
Budeme sa zaoberať podrobne maximálnym množstvom pozdĺžnej výstuže v stĺpe, lebo minimálne množstvo výstuže, ktoré je dané podľa STN EN 1992-1-1 (A_s,min = 0,10 N_Ed/f_yd; A_s,min ≥ 0,002 A_c) nie je väčšinou žiadny problém dodržať. Obecne normové predpisy predpisujú maximálny stupeň vystuženia pozdĺžnou výstužou hlavne z dôvodu možnosti rozmiestnenia výstuže v prierezoch a dodržania minimálnych vzdialeností medzi výstužou. Pri vyšších stupňoch vystuženia vznikajú pri vystužovaní stĺpov problémy s rozmiestnením výstuže v priečnom reze. Potom pri nedodržaní minimálnych vzdialeností medzi výstužou môžu vznikať problémy z nedokonalého spracovania – zhutnenia betónu a následného vzniku štrkových hniezd, kavern a nekvalitného – porovitého povrchu betónu. S týmto potom tiež súvisí problém zlej súdržnosti medzi výstužou a betónom.

Podľa STN 73 1201 a tiež STN EN 1992-1-1 je maximálny stupeň vystuženia pre stĺpy 4 %. V mieste stykovania pozdĺžnej výstuže sa povoľuje dvojnásobná hodnota t.j. 8 %. Len v prednorme EN, t.j. v STN ENV 1992-1-1 bola uvedená v tab. 3.1 hodnota maximálneho stupňa vystuženia 6 %.

V súčasnosti, najmä v zahraničí, ale aj u nás stretávame s praktickým používaním železobetónových stĺpov, ktorých stupeň vystuženia je oveľa vyšší ako je maximálny stupeň vystuženia uvedený v jednotlivých národných normách. Existujú výnimky a podrobné špecifikácie v jednotlivých štátoch pre takzvané vysokoúčinné stĺpy.

Ako príklad uvádzame nasledovné stupne vystuženia pre tlačené prierezy železobetónových stĺpov:

• Nemecko: 9 % (17 % pre vysokoúčinné stĺpy)
• Francúzsko: 5 % (17 % pre vysokoúčinné stĺpy)
• Veľká Británia: 6 % (8 % keď sa betónuje vodorovne – prefabrikáty)
• Švajčiarsko: 8 % (17 % pre vysokoúčinné stĺpy)
• USA: 8 %
• EN 1992-1-1: 4 % (8 % v miestach stykovania)

V praxi je možné využitie stĺpov s vysokým percentom vystuženia najmä vo forme prefabrikátov. Ako príklad môžeme uviesť typy stĺpov, ktoré boli prezentované na Betonárskych dňoch 2002 vo Viedni. Sú to kruhové prierezy stĺpov s veľkým stupňom vystuženia. Na Technickej univerzite vo Viedni boli vykonané laboratórne skúšky takýchto stĺpov s percentom vystuženia (5, 18 a 20 %) a s použitím vysokopevnostného betónu. Vystuženie pozdĺžnou výstužou je dvojicami vložiek o priemere jednej vložky až 40 mm.

Priečna výstuž bola vytvorená pomocou ovinutia s rôznou výškou závitu. Pre kvalitné spracovanie a zhutnenie betónu sa zvolila technológia odstreďovania betónu vo vodorovnej polohe. Odskúšaných bolo viac ako 20 stĺpov v špeciálnom zaťažovacom zariadení. Pri skúškach boli dosiahnuté maximálne hodnoty normálových síl nad 12 000 kN. O priebehu a výsledkoch skúšok oboznámil aj našu betonársku verejnosť prof. J. Kollegger na Betonárskych dňoch 2002 v Bratislave.

Takéto stĺpy sa vyrábajú až s percentom vystuženia 20 %. S danou technológiou výroby súvisí aj veľmi kvalitný povrch takto zhotovených stĺpov, ktorý je bezpórový a nepotrebuje žiadnu povrchovú úpravu. Pri odstreďovaní sa dosahuje veľmi dobré obalenie výstuže betónom. Je možné vyrobiť stĺpy až do dĺžky 18 m (teoreticky je to možné až do 30 m, ale potom nastávajú problémy s dopravou). Ako sa prejaví zvýšenie odolnosti stĺpov ukazuje porovnanie interakčných kriviek na obr.1. Pri excentricite e = h/10 môžeme sledovať 50% zvýšenie zaťaženia stĺpov z odstreďovaného betónu s 20% vystužením oproti stĺpom s 9% vystužením. Oproti stĺpom z monolitického betónu s 8 % je to až 100% zvýšenie zaťaženia.

V súvislosti so stupňom vystuženia je tiež otázka vhodných priemerov pre pozdĺžnu výstuž. Odporúča sa používanie väčších priemerov, ako sú Ø 28; 30; 32 mm a prípadne až priemery 36 a 40 mm.

Vzdialenosti medzi výstužou
V STN EN 1992-1-1 sa nehovorí priamo o minimálnych vzdialenostiach medzi pozdĺžnou výstužou pri zvislých prvkoch – stĺpoch. Platia tu obecne hodnoty ako už boli uvedené. Vzhľadom na stykovanie pozdĺžnej výstuže odporúčame minimálne svetlé vzdialenosti medzi prútmi pozdĺžnej výstuže v stĺpoch 40 mm.

V mieste stykovania vložiek presahom sa stykované vložky môžu dotýkať.

Pre monolitické železobetónové stĺpy je potrebné jednoznačne dodržať hodnoty minimálnych vzdialeností medzi pozdĺžnou výstužou. Pri prefabrikátoch a pri špeciálnych spôsoboch zhutňovania ako je napr. odstreďovanie, panuje predpoklad, že sa nemusíme úplne riadiť uvedenými odporúčanými hodnotami minimálnych medzier medzi výstužou a môžeme ich zmenšiť.

Priečna výstuž stĺpov
Železobetónové stĺpy sú namáhané relatívne veľkými osovými silami ako tiež ohybovými momentami. Väčšinou namáhanie priečnou silou je veľmi malé. Preto hlavnou úlohou priečnej výstuže v tlačených železobetónových stĺpoch nie je prenos šmykových napätí, ako je to predovšetkým v ohýbaných prvkoch. Hlavnou úlohou strmeňov v stĺpoch je bránenie vybočeniu tlačených pozdĺžnych prútov betonárskej výstuže a prenos ťahových napätí, ktoré vznikajú v kolmom smere na smer pôsobenia tlakovej sily v stĺpe. Že pri porušení stĺpov dochádza až k vybočeniu pozdĺžnej výstuže, je zdokumentované zo skúšky stĺpa, napr. na obr. 3. Samotné zásady navrhovania strmeňov do stĺpov podľa STN EN 1992-1-1 sú nasledovné. Priemer strmeňov:

Ø_ss ≥ max [0,25 Ø_sl,max; 6 mm]

Vzdialenosť strmeňov:
s_cl,t ≤ 300 mm
s_cl,t ≤ min [b; h]
s_cl,t  15 zsl,min

kde:
Ø_sl,max, Ø_sl,min – max. a min. priemer pozdĺžnej výstuže stĺpa.

Vzdialenosť strmeňov sa v mieste stykovania pozdĺžnej výstuže a v oblasti ohraničenej väčším z rozmerov stĺpa od spodnej hrany prievlaku redukuje na hodnotu:

s´_cl,t ≤ 0,6 · s_cl,t

V priereze stĺpa nemá byť žiadny tlačený pozdĺžny prút betonárskej výstuže ďalej ako 150 mm od zaistenej rohovej výstuže. Ak sa nachádza vo väčšej vzdialenosti, je potrebné ho zachytiť ďalším vloženým strmeňom alebo sponou, (obr. 4).

V prípade strmeňov v tvare skrutkovice platí:

Ø_ss ≥ 6 mm
Ø_ss ≥ 1/4 Ø_sl,max

Stúpanie závitu skrutkovice sa bude určovať z týchto podmienok:

s_cl,t ≤ 0,2 d_k
s_cl,t ≤ 100 mm
s_cl,t > 20 mm + Ø_ss

d_k je priemer skrutkovice ,
Ø_ss priemer výstuže skrutkovice,
Ø_sl priemer pozdĺžnej výstuže,
s_cl,t stúpanie závitu skrutkovice

Ovinutie betónu priečnou výstužou
Aj keď sa v železobetónových stĺpoch nachádza uzatvorená priečna výstuž, tak pri malom zaťažení je táto priečna výstuž len ťažko využitá. Preto môžeme v tomto štádiu stále hovoriť o betóne, kde jeho priečnemu pretváraniu nie je nijako bránené, hoci sa tam nachádza priečna výstuž. Betón sa začína správať ako ovinutý, až keď priečne pretvorenia začínajú nadobúdať väčšie hodnoty. Vtedy priečna výstuž vzdoruje pretvárajúcemu sa betónu a vzniknutý pasívny tlak môže podstatne zlepšiť správanie sa betónu aj v pozdĺžnom smere. Vzrastie pevnosť betónu v tlaku a takisto aj húževnatosť pri veľkých pretvoreniach.

Pri skrutkovici alebo aj strmeňoch kruhového tvaru vzniká rovnomerné radiálne napätie po celom obvode od priečneho pretvorenia betónu. Preto vznikajú v strmeňoch ťahové napätia (obr. 7a, obr. 7b). Pre strmene obdĺžnikového tvaru však vzniká radiálne napätie iba v rohoch, teda v mieste zakrivenia strmeňov (obr. 7c). Priečna výstuž malého priemeru pôsobí ako ťahadlo medzi protiľahlými rohmi obdĺžnikového strmeňa, pretože ohybová tuhosť takéhoto prúta je veľmi malá a strmene skôr vybočia smerom von ako by mali pôsobiť proti priečnemu pretvoreniu betónu medzi rohmi. V tomto prípade je priečnemu pretvoreniu betónu efektívne bránené iba v rohoch strmeňa.

Zlepšenie účinku ovinutia betónu je možné dosiahnuť umiestnením priečnej výstuže v malých vzdialenostiach od seba. Čím je vzniknutá klenba menšia (teda čím sú vzdialenosti medzi strmeňmi menšie), tým je efektívnejšie bránené v priečnom pretváraní betónu (obr. 8).

Účinnosť bránenia priečneho pretvárania betónu strmeňmi štvorcového alebo obdĺžnikového tvaru sa môže značne zvýšiť použitím spôn alebo prekrývaním strmeňov (obr. 9). Opäť platí, že čím je vzniknutá klenba menšia, tým je efektívnejšie bránené v priečnom pretváraní betónu.

Prítomnosť pozdĺžnej výstuže vhodne rozmiestnenej po obvode prierezu takisto pomáha k zlepšeniu účinku ovinutia betónu. Pozdĺžna výstuž vzdoruje pretvárajúcemu sa betónu a reakcie z tejto výstuže sa prenášajú do priečnej výstuže. Takže ovinutie vyplýva zo vzniknutých klenieb medzi pozdĺžnou výstužou a taktiež medzi priečnou výstužou (obr. 9).

Pozdĺžna výstuž má spravidla dostatočnú ohybovú tuhosť medzi strmeňmi. Odoláva však priečnemu tlaku a ak je táto výstuž vo väčších vzdialenostiach od seba, tak ohybová tuhosť už nie je dostatočná. Aby bolo účinne zabránené priečnemu pretvoreniu, je potrebné aj dostatočne zhustiť pozdĺžnu výstuž.

Ďalšími faktormi, ktoré ovplyvňujú účinok ovinutia betónu, sú: pomer množstva priečnej výstuže a betónového jadra; a medza klzu priečnej výstuže, pretože veľký pomer priečnej výstuže k betónovému jadru a výrazná medza klzu vedú k väčším vnútorným napätiam. Účinok ovinutia je taktiež funkciou pomeru efektívnej plochy betónového jadra k ploche jadra ohraničeného skrutkovicou alebo strmeňom. Pre rovnaké množstvo priečnej výstuže je betónový stĺp kruhového tvaru účinnejší ako betónový stĺp štvorcového, či obdĺžnikového tvaru.

V krycej betónovej vrstve už nie je žiadnym spôsobom bránené betónu v priečnom pretváraní. Po tom, ako je dosiahnutá pevnosť neovinutého betónu, táto krycia vrstva betónu sa začína oddeľovať od betónového jadra. Je to spôsobené prítomnosťou väčšieho množstva priečnej a pozdĺžnej výstuže, ktoré vytvárajú akúsi rovinu oslabenia medzi jadrom a krycou vrstvou betónu, čo len urýchľuje oddelenie krycej vrstvy. Ak je množstvo výstuže menšie, oddelenie krycej vrstvy už nenastane tak ľahko a dochádza k lepšiemu spolupôsobeniu s ovinutým betónovým jadrom [5].

V súčasnosti je v norme odporúčané doplnenie tzv. pomocných strmeňov v závislosti len od vzdialenosti od rohu strmeňa (paušálna vzdialenosť 150 mm). Je evidentné, že to závisí aj od iných parametrov, ako je priemer strmeňa, priemer pozdĺžnej výstuže, kvalita betónu a pod. Autor v článku [7] robil analýzu niektorých ďalších parametrov. Získané výsledky potvrdili predpokladané správanie sa strmeňov v stĺpe a tiež potvrdili, že ohybová tuhosť strmeňa ovplyvňuje priečne deformácie stĺpa a teda aj vybočenie strmeňa a následne aj pozdĺžnej výstuže. Prierezy stĺpa so strmeňmi s menšími priemermi vykazujú väčšie priečne deformácie ako prierezy so strmeňmi s väčšími priemermi. Pri konštrukčnom návrhu strmeňov a o použití pomocného strmeňa v priereze stĺpa by mal rozhodovať aj priemer strmeňa.

Stykovanie pozdĺžnej výstuže stĺpov
Pri stykovaní pozdĺžnej výstuže monolitických železobetónových stĺpov je hlavne používané stykovanie presahom a väčšinou všetkej výstuže v jednom priereze. V takom prípade je stykovacia dĺžka ovplyvňovaná najmä súčiniteľom α₆ = 1,5. Svetlá vzdialenosť medzi stykovými prútmi nemá byť väčšia ako 4 Ø alebo 50 mm a svetlá priečna vzdialenosť medzi susednými stykovými prútmi nemá byť menšia ako 2 Ø, resp. 20 mm.

V praxi sa často stáva, že práve vzdialenosť medzi stykovými prútmi presahom je veľakrát väčšia ako 4 Ø alebo 50 mm. Vyplýva to zo zlého zabezpečenia polohy takzv. čakacej výstuže, ako tiež aj z navrhovaného vyhýbania sa pozdĺžnej výstuže v mieste stykovania. Projektanti v snahe uľahčiť realizátorom armovacie práce a umožnenie vytvárania armokošov vyhýbajú pozdĺžnu výstuž v mieste stykovania.

Zlý príklad takéhoto stykovania je vidieť napr. na obr. 10 a 11.

ŽELEZOBETÓNOVÉ STENY
Nosné monolitické železobetónové steny vo vysokých a mnohopodlažných budovách sú veľmi exponované konštrukcie z hľadiska prenosu vodorovných ako tiež zvislých zaťažení. Hlavne v spodných podlažiach týchto stien sú mnohé miesta, kde je potrebné umiestniť veľké množstvo výstuže. Sú to miesta v okolí dverných otvorov a najmä v ich nadpražiach. Veľmi komplikovaná situácia nastáva v oblastiach pri horných rohoch otvorov, kde sa stretáva zvislá výstuž okraja dverného otvoru a vodorovná spodná výstuž nadpražia.

Na konkrétnom prípade vystužovania podrobnosti v nosnej železobetónovej stene v okolí dverného otvoru si ukážeme, ako je niekedy problematické, ale potrebné dodržiavanie už tu uvedených konštrukčných zásad (vzdialenosti medzi výstužou, priemery zakrivenia prútov výstuže). V danom prípade podľa návrhu je pri dvernom otvore v nosnej železobetónovej stene (v skrytom pilieri) potrebné umiestniť 8 zvislých prútov Ø R28. Vodorovná výstuž je z prútov Ø R16 a skrytý pilier je uzatvorený vodorovnými strmeňmi Ø R10 (obr. 13). Hrúbka steny je relatívne veľká (500 mm), ale problém sa komplikuje v mieste stykovania zvislej výstuže, kde bude potrebné jednoznačne predpísať polohu stykovania výstuže a hlavne v mieste kríženia tejto zvislej výstuže s vodorovnou výstužou v rohu nadpražia.

V nadpraží nad dverným otvorom je vodorovná výstuž pri hornom aj spodnom povrchu 12 Ø R28. Takáto výstuž sa dá umiestniť len do dvoch radov nad sebou. V mieste kríženia zvislej a vodorovnej výstuže sa posúva krajný vodorovný prút podstatne dovnútra a zmenšuje svetlé vzdialenosti medzi výstužou. Potom vzdialenosti medzi vodorovnou výstužou sú len 36 mm. Zrealizované vystuženie je znázornené na obr. 16, 17a, 17b.

V súčasnosti nevyhovujú (z hľadiska normového odporúčania) svetlé medzery medzi vodorovnými prútmi výstuže nadpražia. Mala by byť v danom prípade svetlá medzera min. 1,5 z, t.j. 1,5 . 28 = 42 mm.

Je to typický príklad vystužovania, kedy je potrebné v realizačnom projekte podrobne rozkresliť jednotlivé podrobnosti a jednoznačne je treba uvažovať pri kreslení aj s minimálnymi vnútornými priemermi zakrivenia výstuže, (obr. 14 a obr. 15).

V danom prípade tiež nebola dodržaná konštrukčná zásada pre svetlé vzdialenosti medzi výstužou aj medzi dvomi radmi výstuže nad sebou. Výsledkom takéhoto návrhu boli problémy pri realizácii, t.j. pri vystužovaní, nedodržané svetlé vzdialenosti medzi výstužou a následne nekvalitná betonáž, kaverny a nezabezpečenie súdržnosti medzi výstužou a betónom (obr. 18 a 19).

Stykovanie viacerých prvkov nosnej konštrukcie
Veľakrát okrem bežných rámových stykov vznikajú v monolitických železobetónových konštrukciách styky väčšieho počtu prvkov. Ako príklad uvedieme časť nosnej konštrukcie 1.NP administratívnej budovy, kde bolo vytvorené konzolové vyloženie stropnej dosky podopierané konzolovými trámami a kruhovými vzperami (obr. 20, 21 a 22).

V danom prípade vzniká v mieste stĺpa SA11 styk prievlakov, trámov a stropnej dosky (teda v jednom mieste sa stykuje až 5 prvkov) a je nevyhnutné v realizačnej projektovej dokumentácii nosnej konštrukcie venovať zvýšenú pozornosť vykresľovaniu podrobnosti takéhoto stykovania so zameraním sa najmä na polohu rozmiestnenia výstuže. Nesprávne umiestnenie výstuže môže robiť problémy, či už pri zhotovovaní konštrukcie ako tiež aj podstatne zmeniť predpoklady statického modelu konštrukcie. Vykreslenie výstuže len pre jednotlivé prvky konštrukcie je v danom prípade veľmi zjednodušujúce a nedostatočné.

ZÁVER
V realizačnej projektovej dokumentácii nosnej konštrukcie stavby je potrebné v mnohých prípadoch podrobné rozkreslenie umiestnenia výstuže so zohľadnením všetkých konštrukčných zásad vystužovania. Nedodržanie tohto konštatovania môže mať za následok nesprávne umiestnenie výstuže a následne nekvalitnú betonáž jednotlivých prvkov nosnej železobetónovej konštrukcie, prípadne môže vytvoriť zmenu statického pôsobenia výpočtového modelu konštrukcie. Aj relatívne jednoduchému navrhovaniu a vystužovaniu železobetónových stĺpov je potrebné pri náročných monolitických železobetónových nosných konštrukciách stavieb venovať náležitú pozornosť. Zanedbáva sa v mnohých prípadoch dôsledné navrhovanie priečnej výstuže a jej správne rozmiestnenie. Nesprávne stykovanie pozdĺžnej výstuže môže aj negatívne ovplyvniť statické pôsobenie celej nosnej konštrukcie stavby.

Príspevok je časťou problematiky riešenej v rámci projektu podporovaného agentúrou VEGA 1/0857/11.

LITERATÚRA:
[1] STN EN 1992-1-1 / NA: Národná príloha Slovenskej republiky k STN EN 1992-1-1
[2] STN 73 1201: Navrhovanie betónových konštrukcií (1986)
[3] STN EN 1992-1-1: Navrhovanie betónových konštrukcií, Časť 1: Obecné pravidlá a pravidlá pre budovy
[4] Gramblička, Š.: Podrobnosti vystužovania monolitických železobetónových konštrukcií, Statika stavieb 2008, Piešťany 2008
[5] Park, R.: 7.4 Detailing practice for reinforced concrete columns in Cast in place concrete in tall building design and construction, Council on Tall Building and Urban Habitat, New York, 1991
[6] Matiaško, S.: Navrhovanie vysokoúčinných stĺpov, Projekt dizertačnej práce, SvF STU Bratislava, 2007
[7] Veróny, P.: Vystužovanie železobetónových stĺpov – analýza vplyvu priečnej výstuže, Juniorstav 2012, Brno

Piers and Walls Reinforcement of Monolithic Ferro-concrete Load Bearing Structures of Construction
Monolithic ferro-concrete construction load bearing structures have many advantages. However, it is necessary to follow certain particularities during its designing. In the article we would like to draw attention to the importance of detailed design as well as following the construction rules. Often it is necessary to draw the details of the reinforcement in the monolithic ferro-concrete load bearing construction elements or their joints in the implementing project documentation. We will also discuss the reinforcement of ferro-concrete piers (the maximum amount of lengthwise reinforcement, the design and construction of clevises and tacking the lengthwise pier reinforcement) as well as ferro-concrete walls. Example of particular cases of reinforcement of locally stressed spots of ferro-concrete wall and piers reinforcement.

Autor

• Doc. Ing. Gramblička Štefan PhD.