Murované, betónové a železobetónové oblúkové mosty francúzskych inžinierov

• Foto

Séjourné je okrem mnohých iných autorom aj murovaného mosta Pont Adolphe (obr. 11) v meste Luxemburg, ktorý bol s rozpätím 84,65 m svetovým rekordom v kategórii murovaných oblúkových mostov v r. 1903 – 1905 [1]. Séjourné bol súčasníkom A. Gustave Eiffela (obr. 5), ktorý navrhoval oceľové mostné konštrukcie, a murované mosty prestal navrhovať až v r. 1920, keď už nedokázali súťažiť s betónovými mostmi. Výnimočné oblúkové mosty necharakterizuje iba rekordné rozpätie, ale aj ďalšie parametre oblúka ako sú pomerné vzopätie v/L a smelosť L²/v (vyjadrujú plochosť).

Oblúkové mosty z prostého betónu v porovnaní s murovanými nepriniesli mimoriadne výhody. Jeden z prvých oblúkových mostov z prostého betónu dal zhotoviť priemyselník François Coignet (obr. 3) v r. 1869. Inžiniermi boli Eugène Belgrand a Felix Humblot. Most cez rieku Yonne je súčasťou 60 km dlhého úseku vodovodu Aqueduct de la Vanne (obr. 1), ktorý zásobuje Paríž vodou. Na základe prác Louisa Josepha Vicata (obr. 2) o vlastnostiach cementu (1818) vynašiel Coignet tzv. „konglomerátový betón“ a použil ho pre tento most. Most má celkovú dĺžku 1495 m a rozpätie oblúka 40 m. Svetový rekord v kategórii oblúkových mostov z prostého betónu drží s rozpätím 96 m most Villeneuve cez rieku Lot pri Garonne (obr. 13). Zhotovil ho Eugène Freyssinet (obr. 9) v r. 1920.

Prvý železobetónový most postavil záhradník Joseph Monier (obr. 4) v r. 1875. Mal rozpätie 16 m. Popredným priekopníkom používania železobetónu v mostnom staviteľstve bol François Henne bique (obr. 6), tvorca základných princípov železobetónových konštrukcií. Jeho Ponte del Risorgimento (obr. 14, tab. 1), ktorý zahájil novú epochu oblúkových železobetónových mostov, v r. 2011 oslávil 100 rokov. Most Risorgimento je vzorom pre druh konštrukcie, ktorú tvorí zmiešaná sústava oblúka a dosky. Trámové pôsobenie oblúka býva obyčajne 2 %, pri týchto sústavách sa zväčšuje až do 40 % [5]. Týka sa to aj mosta cez Váh v Komárne (obr. 19), ktorý v smelosti most Risorgimento prekonal.

Hennebique a Freyssinet patria k autorom výnimočných oblúkových železobetónových mostov s rekordným rozpätím (tab. 1). Freyssinet má najväčšiu zásluhu na rozvoji predpätého betónu, poznaní jeho správania sa v čase a na jeho použití v mostnom staviteľstve. V r. 2012 sme si pripomenuli 50 rokov od jeho úmrtia. Všetci vyššie uvedení sú Francúzi (dožili sa 74 až 95 rokov).

Významné mosty v histórii oblúkových železobetónových mostov s rekordným rozpätím uvádzame v tab. 1 a 2. Diagram na obr. 15 ukazuje porovnanie vývoja rekordného rozpätia oblúkových mostov murovaných z kameňa, z prostého betónu a zo železobetónu. Fotografie rekordných a známejších mostov možno nájsť na Internete. Uvádzame 3 prekrásne francúzske oblúkové mosty: jeden murovaný (obr. 16) a dva železobetónové (obr. 17, 18). Železobetónový oblúkový Pont de la Caille II (Pont Caquot) s rozpätím oblúka 137,5 m z r. 1928 (obr. 17) zhotovil geniálny inžinier Albert Caqout (obr. 10). Obdivuhodným dielom boli aj samotná drevená skruž mosta a spôsob jeho zhotovenia. V tom čase to bol najdlhší (230 m) a najvyššie (147 m) nad prekážkou umiestnený železobetónový oblúk na svete. Ak sa zoberú do úvahy všetky kategórie mostov, tak bol vtedy na 3. mieste medzi mostmi umiestnenými najvyššie nad prekážkou. Prvým bol visutý most Sidi M’Cid v Constantine, Alžirsko z r. 1912, ktorý navrhnol francúzsky inžinier Ferdinand J. Arnodin (obr. 7)  a druhým bol visutý most Pont de la Caille I (Pont Charles Albert) z r. 1839, ktorý je umiestnený paralelne tesne vedľa neho. Pont Caquot uvádzajú vo viacerých publikáciách (napr. aj v [5]) mylne ako svetový rekord v kategórii oblúkových mostov z prostého betónu.

Významnejšie mosty na Slovensku aj železobetónové oblúkové mosty, možno nájsť v [2] a [3]. Výnimočným je most cez Váh v Komárne (návrh Stanislav Bechyně) postavený v zložitých základových pomeroch v r. 1952. Má rozpätie 112,5 m (obr. 19), veľmi malé vzopätie v a smelosť L²/v = 1 480 m, ktorá je svetovým rekordom. Pozoruhodným mostom na Slovensku bol železobetónový most s hornou mostovkou na troch oblúkoch s odhadovaným rozpätím 42 m a dĺžkou o niečo väčšou ako 126 m, ktorý existoval v r. 1908 – 1945 (foto pozri v [3], s. 118). Za zmienku stojí aj železobetónový viadukt zhotovený v r. 1939 na železničnej trati Banská Bystrica – Horná Štubňa pri Uľanke s rozpätiami oblúkov 19 m + 55 m + 2 × 19 m a výškou 42 m (obr. 20).

Projekt č. 1/1101/12 podporila VEGA – Vedecká grantová agentúra MŠVVaŠ SR a SAV.

LITERATURA:
[1] Baláž, I.: Oblúkové murované mosty. Eurostav č.9, 2012, s. 54 – 55.
[2] Baláž, I: Chapter 17 Bridge Engineering in the Slovak Republic. In: Fai-Wah Chen, Lian Duan (Editors): Handbook of International Bridge Engineering. CRC Press/ Taylor & Francis Group USA. October 2013.
[3] Paulík, P.: Mosty na území Slovenska. História a súčasnosť viac ako 250 najkrajších a najzaujímavejších mostov Slovenska. JAGA, Bratislava 2012.
[4] Baláž, I.: Oblúkové železobetónové mosty. Eurostav č. 10, 2012, s. 60 – 61.
[5] Klimeš, J., Zůda, K.: Betonové mosty I. Mosty z prostého a železového betónu. SNTL Praha / ALFA Bratislava 1968.
[6] Séjourné, P.: Grandes Voûtes. Tome I, 1913 – tome VI, 1916. Bourges.
[7] Bechyně, S., Kolář, J.: Technický průvodce pro inženýry a stavitele. Sešit jedenácty. Mostní stavitelství. Praha 1930.
[8] Wikipédia: Liste de ponts de France.

Brick, Concrete and Reinforced Concrete Bridges of French Engineers
Jean-Rodolphe Perronet (Picture 1) and later M. Paul Séjourné (Picture 8) had merit in the development of arch brick bridges. History and record spans of arch brick bridges are given in [1]. Paul Séjourné: “Bridge architecture should be adapted to local conditions. It should not be overly misguided by static calculations. Science should help art, not deaden it. Let us not underestimate the appearance of a work. We should always attempt at progress; we do not have a right to build a bridge not representing a step forward in a capital city.”

Autor

• Prof. Ing. Baláž Ivan Ph. D.