Niektoré fatálne konštrukčné nedostatky halových objektov

• Foto

V súvislosti so stavbami sa v zásade rozlišujú štyri činnosti, a to výskum, projektovanie, výstavba a nakoniec správa i údržba. Na rozvoji teórie a výskumu sa podieľajú kvalifikovaní špecialisti, fundovaní odborníci vo svojom odbore. Máme skúsených autorizovaných projektantov, ktorí dokázali pripraviť realizáciu aj tých najnáročnejších stavieb. Výstavbu realizujú renomované a špecializované podniky s osvedčenými odborne spôsobilými pracovníkmi. Výsledkom ich spoločnej práce sú často pozoruhodné diela v súlade so svetovým vývojom v staviteľstve. Predpokladom úspechu je však zodpovedajúca kooperácia všetkých zúčastnených spomenutých subjektov. Niekedy diskutabilná medzi rozličnými profesiami na úrovni projektu alebo realizácie. Ale aj na styku rozlične špecializovaných firiem a dodávateľov. V príspevku na príkladoch ilustrujeme závažnosť uvedených skutočnosti pre spoľahlivú funkciu realizovaných stavieb

NEKOMPLETNÁ PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA
Tréningová hala má dĺžku 61,120 m, šírku 32,430 m a je 11,200 m vysoká. Zmontovali ju z kruhových plechových segmentov o polomere 17,400 m. Tieto kruhové výseky, pozdĺžne šírky 610 mm v reze 225 mm vysoké vytvarovali z plechu 1,5 mm hrubého do tvaru lýrovitej vlny „W“. Plechové segmenty vzájomne spájali skrutkami M8 v rozostupoch po 200 mm, čím vytvorili valcovú klenbu s priečnymi úžľabiami a hrebeňmi. Prekrýva veľký priestor bez vnútorných podpier. Hlavne vďaka oblúkovému klenbovému účinku. Valcovú klenbu ako hlavnú nosnú konštrukciu haly ukotvili na pozdĺžnych okrajoch cez uholníky do základových pásov. Pri priečnych čelách haly, klenbu uložili na hrazdené murované štítové steny.

Podľa statického výpočtu ako súčasti projektu pre realizáciu, nosná konštrukcia klenby bola navrhnutá na premenné zaťaženie snehom intenzity 1,5 kN/m² a na vietor 0,55 kN/m² pre IV. snehovú aj vetrovú oblasť ešte podľa STN 73 0035 [1].

Halu zo začiatku zateplili z vnútornej strany. Podhľad zateplenia navyše výhodne zakrýval inštalačné vedenia, vylepšoval zvukovo-izolačné vlastnosti objektu a ovplyvňoval architektonický výzor jej interiéru. Na vnútornej strane podhľadu použili poplastované plechy Lindab typu T8 nominálnej šírky 1,230 m. Nasledovala parozábrana Jutafol N110 Standard. Obmedzovala prenikanie vodných pár z interiéru do vlastnej tepelnej izolácie a limitovala spontánnu kondenzáciu v konštrukcii podhľadu. Jej ekvivalentná difúzna hrúbka, ktorá vyjadruje príslušnú hrúbku vrstvy vzduchu na kladenie rovnakého difúzneho odporu bola až 380 mm. V dutine konštrukcie podhľadu sa použila izolácia z minerálnych vlákien na báze skla vo forme dosiek Ekoboard šírky 600 mm a výšky 1 250 mm so súčiniteľom vodivosti len m = 0,039 W/mK, ktorý predstavuje schopnosť materiálu viesť teplo. Z neho sa stanovil tepelný odpor pre celkovú 2 × 100 mm hrúbku izolácie. Ako hydroizolačná paropriepustná vrstva nad tepelnou izoláciou sa použila difúzna membrána Jutadach 95, zložená z difúzneho filmu a dvoch vrstiev polypropylénovej textílie.

Podhľad sa obvykle montuje na pripravenú tvarovanú konštrukciu. Skladala sa z dvojúrovňového roštu podhľadu. Pri horizontálnom strope alebo vo vrchole klenby veľkého polomeru môžu byť cez bežné závesy upevnené tenkostenné pohľadové oceľové otvorené profily CD 60/27 mm z pozinkovaného plechu hrúbky 0,6 mm. Kolmo na nich sú pripojené plechové profily 30 × 150 × 70 mm v rozostupoch po 600 mm nesúce izoláciu a plechy podhľadu na jeho vnútornej strane (obr. 1a). Analogický dvojúrovňový rošt klenby však mal rešpektovať interakciu ohybu a normálovej sily. Na oblúkový segment boli cez skrutku M8 upevnené závesy Nonius s príslušnou vzpernou pevnosťou. Na rozdiel od perových rýchlozávesov, schopných prenášať tiež normálovú tlakovú silu. Tvar zaoblenia vytvárali výstužné meridiálne nosné profily z uholníkov L 30 × 70 mm, pripájané ťahadlami Nonius k stene klenby vo vzájomnej vzdialenosti pozdĺž haly najviac 1 000 mm. Na takto fixované meridiálne uholníky kolmo, teda v pozdĺžnom smere pripojili plechové H profily 30 × 150 × 70 mm. Ich vzdialenosť sa prispôsobovala polomeru oblúka klenby (obr. 1b). Dosky opláštenia montovali na osovú vzdialenosť pozdĺžnych profilov (obr. 1c).

V poskytnutých podkladoch ani v projekte pre realizáciu neboli detailné informácie o postupe pri zatepľovaní tréningovej hokejovej haly. Z fotodokumentácie v dokumente o postupe prác na stavbe je evidentné, že sa zhotovila iba jediná vrstva nosnej konštrukcie podhľadu. Len z pozdĺžnych nosných oceľových profilov CD 60/27 mm alebo T prierezov, kotvených závesmi Nonius, ktoré sú pripojené ku skrutkovým spojom segmentov (obr. 1b). Ich montáž začínala od štítovej steny a tak všetky pozdĺžne profily mali rovnakú dĺžku. Pozdĺžne sa pospájali pomocou spojok profilov, pravdepodobne nevhodne v tom istom priečnom reze. Spojenie susedných pozdĺžnych profilov málo byť správne vystriedané. Najmenej o šírku dosky opláštenia, teda o 1,23 m. Chýbali meridiálne nosné profily. Nevyhovujúco ich nahradili štíhlymi vzperami iba zo slabých drevených strešných lát, navyše náhodne umiestnených (obr. 1c). Zaisťovali tak provizórne chabé montážne podpery pozdĺžnym profilom pre zložky zaťaženia v rovine podhľadu.

Po preťažení sa drevené rozpery zlomili, alternatívne tiež vybočili alebo boli postranne vymrštené z pôvodnej polohy. Pozdĺžne profily tak stratili podoprenie v rovine podhľadu (obr. 2b). Spoje zo samorezných skrutiek, namáhané kombináciou šmyku a ťahu iba dočasne umožnili využívať stenovú tuhosť plechov podhľadu na podoprenie v jeho rovine.

Odvetrávanie haly majú zaisťovať štyri podstropné vetracie jednotky GEA Sahara Vent VN2K.U/2KOC.EDK. Ich vzduchový výkon 4 × 3 500 m³/h by mal zaistiť rozptyľovanie hmly, ktorá sa môže vytvárať tesne nad ľadovou plochou. Štyri axiálne ventilátory v štítovej stene typu Elektrodesign HXBR/4 – 315 s výkonom 4 × 2 070 m³/h zaisťujú pozdĺžne prevetranie haly. Vytvárajú vnútorný podtlak, preto na protiľahlej štítovej stene sú osadené elektricky ovládané vonkajšie žalúzie PAR 315. Obidva systémy vetrania a takisto žalúzie sú ručne riadené.

Tesne po ukončení hokejového stretnutia, keď už ľadová plocha bola prázdna došlo k samovoľnému uvoľneniu podhľadu. Jeho úplný pád bol pomaly, v trvaní okolo 2 minút. Deštrukcia začala v strede a vo vrchole haly, kde sú osadené vedenia osvetlenia. Pozdĺž mantinelu zostal prehnutý strop, ktorý vytvoril tunel (obr. 2a). Zo štyroch ventilátorových jednotiek iba jedna spadla na podlahu. 

Projektová dokumentácia stavby obsahuje stavebné riešenie, statiku, zdravotechniku, vykurovanie, elektroinštalácie, požiarnu ochranu, vzduchotechniku, chladenie, dopravné riešenie a sadové úpravy. Táto dokumentácia nevykazuje chyby a pri dodržaní predpísaných postupov v nej bolo možné vykonať správnu montáž a zaistiť prevádzku nezateplenej haly. Nevenuje sa však zatepleniu haly, návrhu skladby podhľadu a najmä jeho nosného systému. Predpokladala sa istotne overená technológiu montáže s použitím správnych a systémových konštrukčných prvkov. 

Fatálnou chybou, ktorej dôsledkom bolo zrútenie časti podhľadu bola iba jednoúrovňová zrealizovaná nosná konštrukcia podhľadu z len pozdĺžnych profilov bez na nich kolmých meridiánových nosných elementov, ktoré by tvorili podpery pozdĺžnych profilov pri prenose účinkov zaťaženia v rovine podhľadu. Samoreznými skrutkami pripojené podhľadové plechy Lindab k pozdĺžnym profilom, napriek ich primeranej stenovej tuhosti neboli schopné zaistiť klenbový účinok, obdobný hlavnej nosnej konštrukcii zhotovenej zo súvislých kruhových segmentov. Nosná konštrukcia podhľadu tvorila iba lomenicu zloženú z 11 lamiel, teda z 11 plechov Lindab 5,0 m dĺžky. Vzhľadom ku kĺbovému spojeniu v mieste pozdĺžnych profilov sa pri asymetrickom zaťažení môže voľne deformovať. Napríklad aj do tvaru konštatovanému po kolapse podhľadu.

NEKOREKTNÉ ČINNOSTI VO VÝSTAVBE
V porovnaní s predchádzajúcim zastrešením mala valcová klenba tejto tréningovej haly dĺžku zväčšenú na 62,83 m a šírku dokonca na 37,00 m. Jej vzopätie však znížili o 1,0 m na 10,200 m (obr. 3). Zmontovali ju preto z kruhových segmentov o väčšom polomere, až 24,5 m. Valcovú klenbu ako hlavnú nosnú konštrukciu haly ukotvili na pozdĺžnych okrajoch cez uholníky pomocou vlepených závitových tyčí do základových pásov (obr. 4b). Pri priečnych čelách haly objekt uzavreli štítovými stenami, postranne upevnenými na štítové stĺpiky z valcovaných profilov IPE 180 až IPE 270.

Podľa statického výpočtu ako súčastí projektu, nosná konštrukcia klenby bola ešte v roku 2010 navrhnutá na premenné zaťaženie snehom intenzity iba 1,0 kN/m² pre III. snehovú oblasť ako aj vetrom 0,55 kN/m² pre IV. oblasť ešte podľa STN 730035 [1]. Halu začali montovať začiatkom novembra 2011. Jej montáž v priebehu mesiaca ukončili, vrátane uzavretia štítovými čelnými stenami.

Viac ako po dvoch rokoch rozostavaná a nedokončená hala sa v ranných hodinách pri zaťažení snehom zrútila. Jej deštrukcia začala pravdepodobne vo vrchole. Nasledovalo jej prelomenie. Pozdĺž nižšieho základu zostala prehnutá časť oblúkov, ktorá vytvorila tunel (obr. 5a). V tejto časti ukotvenie na základový pás malo zjavne dostačujúcu odolnosť. Na opačnej strane došlo k vzniku trhlín v nadbetonovanej vrstve základového pásu a uvoľneniu kotvenia oblúka (obr. 4c). Vodorovná zložka reakcia predstavujúca oblúkovú silu stratila podperu. Vodorovným posunom došlo k premáhaniu stredu klenby a jej prelomeniu (obr. 5b). Pri správnom uložení by bol limitujúci prierez v štvrtine šírky.

Poskytnutá projektová dokumentácia obsahovala stavebné riešenie a dôležité konštrukčné detaily. Nevenovala sa však návrhu základov ako dôležitej stavebnej časti haly. Poskytnutú projektovú dokumentáciu preto treba považovať za neúplnú a nekompletnú. Navyše v správe o geologickom prieskume sa konštatovalo, že základové pomery staveniska sú zložité. Z dôvodu rýchlo sa striedajúcich nerovnomerne hrubých povrchových vrstiev štrkov a ílov v horizontálnom ako aj vertikálnom smere, v dôsledku nerovnomernej sedimentácie. Navyše zeminy ležiace pod navážkou mali menlivú konzistenciu, teda tuhú až pevnú s rôznou plasticitou. Okrem toho časť zeminy na stavenisku bola odťažená v bývalej tehelni v hĺbke okolo 4 m. Povrchovú vrstvu pritom tvorila ornica a čiastočne vrstva navážky, ktorú bolo odporúčané vybrať a deponovať. Stavbu odporučili preto založiť na hĺbkových základoch. Vzhľadom na odťažené zeminy uprednostniť vŕtané pilóty, ktorých päta by mala byť votknutá alebo opretá o štrkovú vrstvu. Tiež povrchové zeminy sa hodnotili ako nebezpečne namŕzajúce, keďže vykazovali vysokú kapilárnu vzlínavosť. Základovú škáru bolo nutné chrániť proti nakypreniu, vysušeniu, premáčaniu, premŕzaniu a preťažovaniu pojazdom ťažkými strojmi.

Zo záznamov v Stavebnom denníku plynie, že zakladanie sa riešilo bez dôkladnejších analýz, a to až na stavbe. Nanešťastie podľa typového riešenia na obr. 6, nevhodného pri rozdielnej výške základových pásov (obr. 3) a na nepriaznivom podloží.

Zo zápisu z kontroly stavebnej pripravenosti pre montáž plynie, že nižší základový pás nebol ešte mesiac pred začiatkom montáže konštrukcie haly vybetónovaný. Vyšší druhý základový pás už existoval (obr.4a), avšak z jeho vonkajšej strany zostal predlho otvorený výkop. Premáčaním a premŕzaním znehodnocoval podložie. Najmä však základovú škáru. Nižší základový pás mal podobne dlhodobo otvorený plošný improvizovane zhotovovaný základ. Horný povrch existujúceho vyššieho pásu bol na hornej ploche nadmerne zdeformovaný. Nerovnosti na tejto hornej ploche bránili montáži segmentov haly. Požadovanú rovinnosť povrchu dosiahli dodatočne nadbetónovanou vyrovnávacou vrstvou hrúbky až okolo 75 mm. Navyše nedokonalo zmonolitnenou so staršou časťou betónového základu. Lepené kotvy podľa konštrukčných detailov na obr. 4b mali tým redukovanú až zanedbateľnú kotevnú dĺžku, nezaručujúcu pevne uloženie na základoch. Oddelením vyrovnávacej vrstvy a vytrhnutím kotiev (obr. 4c) stratili oblúkové segmenty postrannú podporu, ktorá bránila priečnym vodorovným premiestneniam. Tým vymizla oblúková vodorovná reakcia, redukujúca vnútorné sily v kruhových segmentoch haly. Zmenou statického systému na jednoduchý zakrivený nosník došlo k premiestneniu najviac namáhaného prierezu zo štvrtiny rozpätia pri oblúku do jeho polovice. Pri zaťažení snehom sa prelomením v tomto strednom limitujúcom priereze hala porušila.

Meranie zaťaženia snehom tri dni po havárii v okolí staveniska konštatovalo jeho veľkosť 1,44 kN/m² a priemerná intenzita na zrútenej hale bola 1,32 KN/m². Vo výpočte uvažovaná návrhová hodnota 1,4 × 1,0 kN/m² však vyvodzuje namáhanie iba na polovičnej úrovni pevnosti materiálu. Prvotnou príčinou havárie tak nebolo preťaženie vlastnej nosnej oblúkovej konštrukcie. Kritickým miestom ale netuhé uloženie na vyššom základe preberajúcom väčšie reakcie. A to v dôsledku porušenia dodatočne nekvalitne nadbetónovanej vyrovnávacej vrstvy spolu s možnými pohybmi v základoch.

Zhotoviteľa diela reprezentoval bezprostredne stavbyvedúci, ktorý mal organizovať, riadiť a koordinovať stavebné práce a iné činnosti na stavenisku. Okrem iného dávať pokyny týkajúce sa stavebných prác a dokonca príkazy na zastavenie stavebných prác a iných činností, ak sa vyskytla prekážka. Jeho úlohou bolo teda aj chrániť základové škáry podľa pokynov v správe o geologickom prieskume a rešpektovať projekt ako aj normové predpisy. Z predložených podkladov nie je známa odborná spôsobilosť vo výstavbe niektorého z pracovníkov na výkon stavbyvedúceho. Bez platného osvedčenia Stavebnej komory bola hala stavaná neoprávnenou osobou. Zhotoviteľ ako právnická osoba však mohol vykonávať vybrané činnosti vo výstavbe, medzi ktoré stavba haly nepochybne patrí, iba ak by zabezpečil ich výkon oprávnenými osobami.

Stavebný dozor okrem iného má sledovať spôsob a postup uskutočňovania stavby. Ďalej má vplývať na odstránenie nedostatkov, ktoré sa na stavbe zistili. Uvedené nenáležitosti v realizácii spodnej stavby a zakladania stavebný dozor nemohol prehliadnuť ani nemal pripustiť. Nebola však poskytnutá žiadna dokumentácia o priebehu stavebného dozoru, naisto nevykonávaného.

Uvedené úlohy primerane platia aj na výkon autorského dozoru projektantom stavby. Navyše projektant zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie. Okrem iného mál prizvať ďalších projektantov ak nebol oprávnený niektorú časť projektu, napr. zakladanie vypracovať sám.

NEDOSTATKY FATÁLNE REDUKUJÚCE REÁLNU HODNOTY HALY
Halový objekt nevýrobného charakteru bol občianskou stavbou, prednostne určenou telovýchove. Jeho technická životnosť závisí od fyzického opotrebovania. Má štandardnú koncepciu. V pôdorysnej dispozícii sú betónové zvislé stĺpy rozmiestnené pozdĺžne v rozstupoch 6,0 m. V priečnom smere nesú oceľové pultové priehradové väzniky výšky 3,0 m o rozpätí 27,0 m, rovnom vzdialenosti pozdĺžnych osí nosného systému. Výstavba bola riadne realizovaná obvyklými postupmi so zabudovanými všetkými potrebnými konštrukčnými prvkami. Neidentifikovali sa závažnejšie nedostatky hlavnej nosnej konštrukcie budovy, ani rozhodujúcich stavebných častí a prvkov, ktoré by ovplyvňovali statické funkcie. Konštatované poruchy pri pravidelných prehliadkach korešpondujú deklarovanému veku budovy.

Okrem nákladov na výstavbu, optimálna životnosť objektu je funkciou prevádzkových a udržiavacích nákladov. Podľa stavebného zákona [2] je vlastník povinný stavbu udržiavať v riadnom stave, schopnom prevádzky v súlade s kolaudačným rozhodnutím a užívacím povolením. Udržiavacími prácami sú pritom stavebné úpravy, ktorými sa stavba bez zmien v tvare, rozsahu, koncepcií a druhu stavebnín zachováva v bezpečnom a použiteľnom stave. Vrátane výmeny znehodnotených stavebných častí za nové, keď už neplnia svoje poslanie a nedajú sa opraviť. K drobným udržiavacím prácam patrí aj oprava krytu plochých striech. Stavebné dielo ako celok sa skladá zo stavebných častí rôznej fyzickej životnosti. Od ich trvanlivosti ako aj prírodných vplyvov a pôsobenia ľudí závisia cykly opráv.

Objekt sa začal užívať v roku 1977. Z ocenenia v roku 2003, objednaného vlastníkom plynie, že po 26 rokoch všeobecná hodnota budovy s príslušnými inžinierskymi sieťami a spevnenými plochami dvorov bez pozemkov bola 863 tisíc Eur. O tri roky neskôr vznikol „Statický posudok stavby“ , ktorý konštatuje zlý stavebný stav podhľadu telocvične vo viacerých miestach, trhliny v obvodových stenách a ďalšie poruchy spôsobené exploatáciou objektu. Navyše nadmerný priehyb väzníkov. A tým nesplnenie kritéria medzného stavu používateľnosti. Uvedený statický posudok bol tiež podkladom ďalšieho ocenenia v roku 2009. Kombináciou technickej a výnosovej hodnoty stanovil výslednú všeobecnú hodnotu objektu na tretinu predchádzajúcej ceny, t.j. 260 tisíc Eur. Alternatívny posudok znížil túto všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na 224 tisíc Eur, ku ktorej sa dospelo opäť kombináciou technickej a výnosovej hodnoty. Súčasne pri extrémne nepriaznivých predpokladoch o stavebnom stave objektu, jeho využitia, polohy a výšky výnosov. Následne objekt športovej haly s vonkajšími úpravami a pozemkom štát predal za kúpnu cenu 153 tisíc Eur. Nedopatrením úplne inému záujemcovi, z čoho vyplynul konflikt a spochybnenie transakcie.

Prídavný priehyb väzníka od premenného zaťaženia v zmysle STN EN 1993 [3] a STN EN 1990 [4], príloha A1.4 má byť pod medznou hodnotou L/250. Stanovila sa empiricky tak, aby deformácie nepriaznivo neovplyvnili vzhľad, trvanlivosť alebo prevádzkyschopnosť. Alternatívne si limit predpíše investor. Navyše po odťažení snehom je priehyb vratný. Aj keby priehyb väzníka dosiahol vyrátanú veľkosť 110 mm, nebol by pri výške haly 8,5 m z palubovky viditeľný a psychologicky nepriaznivo pôsobiaci. Okrem toho v statickom posudku uvedená hodnota bola stanovená na jednoduchom rovinnom modeli. Pri zohľadnení priestorového spolupôsobenia strechy by sa iste získala znížená priaznivejšia veľkosť. V priebehu skoro 35 ročnej exploatácie objektu pritom táto deformácia nepriaznivo neovplyvnila konštrukciu.

Priebeh, orientácia a konštatované šírky trhlín v stenách, dokumentované v posudku, dovoľujú ich považovať za neškodné. Skôr iba znehodnocujúce vzhľad stavby. Bežne sa inicializujú a propagujú v budovách aj po kratšej dobe ako v prípade tridsaťročného posudzovaného objektu.

Podhľad prekrýva nosnú konštrukciu strechy, nesie prídavnú tepelnú izoláciu a niekedy sčasti modifikuje akustiku haly. Poškodený podhľad od netesnosti v strešnom plášti alebo mechanický pri exploatácií objektu je dôsledkom absentujúcej a nesprávnej údržby. Spravidla sa provizórne opravuje alebo preventívne lokálne demontuje. Po týchto nenáročných zásahoch sa zvyčajne športoviská naďalej využívajú. S akceptovateľnou bezpečnosťou, podobne ako iné telocvične analogickej konštrukcie. Keďže trvanlivosť podhľadu rýchlejšie morálne zaostáva za životnosťou nosných častí, investori neraz preferujú odkrytú konštrukciu strechy bez zvláštnej stropnej konštrukcie. Stavebný stav odkrytej nosnej konštrukcie strechy bez podhľadu sa ľahšie kontroluje, keďže nezastiera možné chyby, osobitne stav povrchovej ochrany. V prípade najmä loptových hier v hale, odpadajú eventuálne opravy podhľadu pri jeho prípadnom mechanickom poškodení, a to spravidla na náklady užívateľov, nie vlastníka objektu. Nakoniec strešný plášť budovy má nosnú vrstvu zo železobetónových strešných panelov SZD 34p – 150/600, na ktorých leží tepelneizolačná vrstva, prekrytá hydroizoláciou. Už táto skladba strešného plášťa iste vyhovuje požiadavkám na vnútorné prostredie objektov, najmä športových. Z tohto dôvodu by bolo možné prevádzkovať športovú halu aj bez podhľadu. Hlavný nosný systém haly a jeho nosné prvky neboli ovplyvnené identifikovanými nedostatkami a neadekvátnou údržbou.

ZÁVEROM
Vo všeobecnosti sa za stavebníka má osoba, pre ktorú sa konkrétna stavba pripravuje, zhotovuje a ktorá tiež financuje jej realizáciu. Po ukončení všetkých prác sa stáva vlastníkom stavby. Stavbyvedúci vedie stavbu, riadi proces výstavby a zodpovedá za kvalitu, teda tak aby všetko dobre dopadlo. Stavebný dozor dohliada na priebeh výstavby, obhajuje záujmy investora, šetrí jeho čas a peniaze. Na jeho výkon obvykle pripadá menej ako percento z celkovej ceny diela, ale dokáže stavebníkovi ušetriť mnohonásobne viac. Navyše zavčasu eliminuje nedostatky, nielen fatálneho charakteru. Autorský dozor zase má vykonávať zhotoviteľ projektovej dokumentácie, avšak iba na základe zmluvného vzťahu so stavebníkom. Okrem kontroly naprojektovaných postupov, odsúhlasuje zmeny a v projekte nepredvídané koncepčnej nedostatky. S najvyššou pravdepodobnosťou vzniku vo fáze návrhu, keďže každé stavebné dielo je unikátnym originálom. Proces celkovej realizácie stavebného diela je tak viazaný na určité prostredie, v ktorom pri rešpektovaní všetkých podmienok ekologických, spoločenských a technických musí byť objekt v pomerne krátkej dobe dokončený. Vzhľadom na tieto parametre sú so skoro každým projektom a realizáciou stavby spojené rizika. Predovšetkým pri akciách, kde sú kritické termíny realizácie je nevyhnutná koordinácia medzi projekciou, prípravou výroby a riadením stavebných prác. Teda prehľadné komunikačné rozhranie medzi všetkými partnermi výrazne zefektívňujúce činnosti pri výstavbe.

Stavať by sa teda nemalo len tak. Inak vzniká pravdepodobnosť fatálnych nedostatkov, ilustrovaných na vybratých príkladoch v príspevku. Vrátane etických problémov výkonu činnosti vo výstavbe.

LITERATÚRA:
[1] STN 730035 Zaťaženie konštrukcií
[2] Stavebný zákon – Zákon č. 50/1976 Zb. – úplné znenie. Znenie so zapracovanou novelou s účinnosťou od 01. 07. 2010.
[3] STN EN 1993-1-1: Navrhovanie oceľových konštrukcií. Časť 1-1: Všeobecné pravidlá a pravidlá pre budovy. SÚTN Bratislava 2006.
[4] STN EN 1990 Zásady navrhovania. SÚTN Bratislava 2009.
[5] STN 1991-1-4 Zaťaženie konštrukcií. Časť 1-4: Zaťaženie vetrom. SÚTN Bratislava 2007
[6] STN 1991-1-3 Zaťaženie konštrukcií. Časť 1-3: Zaťaženie snehom. SÚTN Bratislava 2007.
[7] STN 1991-1-1 Zaťaženie konštrukcií. Časť 1-1: Všeobecné zaťaženia, objemová tiaž, vlastná tiaž a úžitkové zaťaženia budov. SÚTN Bratislava 2007.
[8] Bujňák,J.: Kovové nosné konštrukcie stavieb. EDIS-vydavateľstvo. ŽU v Žiline 2013
[9] Bujňák, J,. – Nikolič, R. – Djokovic, J.: Steel Structures. Collection of Solved Problems with Excerpts from Theory. Printed by EDIS – Žilina University Publisher, August 2011.
[10] Bujňák,J.: Znalecký posudok k samovoľnému uvoľneniu vnútornej strešnej izolácie, kovových držiakov a kovovej konštrukcie strechy zimného štadióna. Žilina 2012.
[11] Bujňák,J.: Znalecký posudok havárie oceľovej montovanej haly s oceľovými čelami dostavby zimného štadióna– tréningová hala. Žilina 2013.
[12] Bujňák,J.: Znalecký posudok v právnej veci športového areálu o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady škody. Žilina 2013.

Some fatal conception errors of hall constructions
Design and realization of building structures as well as appropriate quality controlling and maintenance influence structural exploitation reliability. The paper illustrates common imperfections and even fatal failures of hall structures due to still presently underestimated coordination of the above activities.

Autor

• prof. Ing. Bujňák Ján CSc.